Zuzana Čaputová exkluzivně: Nedovolme, aby demokracie zahynula na naivitu demokratů

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová

Vychází nový magazín CNN Prima NEWS

Sociální sítě spojují lidi jako nikdy dříve, staly se však i nástrojem útoků, šíření nenávisti a netolerance, píše v exkluzivním eseji pro magazín CNN Prima NEWS slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Kde se podle ní nachází hranice svobody slova a ohrožují nové komunikační technologie základní lidská práva? Text přinášíme v původní slovenské podobě.

Sloboda slova je jedno z najdôležitejších demokratických práv, no nemôže byť zásterkou pre šírenie neznášanlivosti, klamstiev a dezinformácií.

Schopnosť komunikovať, diskutovať a akceptovať rôznosť názorov je predpokladom pre fungovanie demokracie. Iba vďaka slobode prijímania a šírenia informácií a zároveň vďaka slobode prejavu, môžeme využívať pluralitu spoločnosti. Slobodné médiá ako platforma tejto spoločenskej diskusie preto potrebujú našu ochranu a podporu. Avšak žiadne právo, či sloboda nie sú bezbrehé a bez limitov. Končia sa presne tam, kde sa začína právo a sloboda iného človeka.

ČTĚTE TAKÉ: Tománková o hádkách v Partii: Už jsem se málem zvedla a odešla. Je to teď vyhrocenější

Niet žiadnych pochýb, že naše demokratické pravidlá sú dnes zneužívané na oslabovanie demokracie samotnej. Ako sa nám stalo, že sme slobodu prejavu vpustili až do priestoru verbálnych trestných činov? Ako sme ju mohli povýšiť neraz až na právo absolútne? To už nie je demokratické, to je hlúpe.

Sociálne siete, polarizácia, fragmentácia

Nikde tento problém nie je vypuklejší ako na sociálnych sieťach. Technologický pokrok často napreduje rýchlejšie než vývoj ľudského myslenia a emócií. Rýchly rast platforiem sociálnych médií a s tým súvisiaca záplava dezinformácií a nenávistných prejavov je toho dôkazom. My k nim ale pristupujeme rovnako naivne, ako svojho času k iným technologickým novinkám. Teda bez uplatňovania predbežnej opatrnosti. Benefity využívame bez znalosti a ostražitosti voči ich možným negatívnym dôsledkom. Ako spoločnosť si neuvedomujeme, ako nám algoritmy sociálnych sietí môžu škodiť.

Závratné tempo vývoja informačných technológií sa stalo na jednej strane hybnou silou poznania, no zároveň podnecuje aj opačný trend – spochybňovanie vedeckých názorov i vedou verifikovaných faktov, pohŕdanie odbornými autoritami a dokonca šírenie klamstiev a dezinformácií. Pre veľkú časť spoločnosti sociálne siete predstavujú kľúčové informačné zdroje o dianí doma a v zahraničí. Ponúkajú však skôr ilúziu poznania rôznych javov. Navodzujú ilúziu expertízy a posilňujú tendenciu mať na všetko jasný názor. Ak bude ľudstvo pokračovať v budovaní alternatívnych právd a vzájomnej nedôvery, nikdy nebudeme schopní podniknúť kroky potrebné na riešenie globálnych problémov a univerzálnych výziev – vrátane boja proti globálnym pandémiám, klimatickej zmene a jej dopadom.

Sociálne platformy odstránili bariéry po celom svete a spájajú ľudí ako nikdy predtým. Zničili však aj bariéry, ktoré chránili práva a integritu iných – stali sa zdrojom alebo prostriedkom útokov, šírenia nenávisti a intolerancie. Na jednej strane posilňujú pocit spolunáležitosti k skupine s rovnakým pohľadom, ktorá je pre jej členov správnejšia a lepšia, než tie ostatné. Na strane druhej pretrhávajú väzby s ostatnými. Aj ľudia z rovnakého hodnotového sveta častokrát stoja proti sebe vďaka viacerým deliacim líniám naraz. Takáto fragmentácia oslabuje súdržnosť spoločnosti a to je priamym ohrozením demokracie.

Pestrosť bola našou výsadou

estrosť, či diverzita k demokracii patria. Na prospech celej spoločnosti však môžu byť len vtedy, ak budeme rešpektovať odlišnosti a nepopierať osobitosť iných. Len takto môže byť napokon rôznosť obohatením.

Tolerancia rozdielov a prijatie rozmanitosti boli po desaťročia súčasťou nášho úspechu. Od konca studenej vojny sa nám podarilo vyťažiť z našich rozdielov to najlepšie. Tieto rozdiely tu boli vždy a v mnohom našu spoločnosť obohatili. Rozmanitosť a sloboda byť odlišnými sa stali jednými z hlavných výsad demokracie. Veď slová „in Vielfalt geeint“, teda „zjednotení v rozmanitosti“, sa stali oficiálnym mottom Európskej únie.

Podstatný je však spôsob, akým k rozmanitosti pristupujeme. Každý z nás si vyberá, ako sa bude správať k odlišnostiam v spoločnosti, ako bude reagovať na „inakosť druhých“, či si vyberieme empatiu, porozumenie a spoluprácu, alebo konfrontáciu, konflikt a izoláciu. Extrémisti pôsobiaci najmú prostredníctvom sociálnych sietí čoraz častejšie zneužívajú rozdiely medzi nami na získanie vplyvu a moci a v konečnom dôsledku na zničenie demokracie.

Mali by sme prestať byť naivnými a priznať si otvorene, že demokratické práva sa dajú využiť aj na zrušenie samotnej demokracie. Sme svedkami pokusov o oslabenie právneho štátu, aj oslabenie deľby moci. Toto sú pritom základné kamene, na ktorých naša liberálna demokracia stojí. Ak tieto základné hodnoty a pravidlá čelia útoku, sme povinní ich brániť. Odkladanie našich krokov by mohlo povzbudiť ďalších.

Právo zaostáva za realitou

Pred 75 rokmi sme prijali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Ľudská dôstojnosť, sloboda a spravodlivosť musia byť všeobecne chránené. Preto sa aj každá technológia musí používať s cieľom zachovať a chrániť dôstojnosť a práva každého jednotlivca. Ak sa tejto otázke nebudeme venovať, sociálne médiá, umelá inteligencia a ďalšie vznikajúce technológie sa stanú „steroidmi“ pre všetky krízy, ktorým čelíme už dnes. Preto je dôležité neodkladať ich demokratickú reguláciu.

Právo prirodzene vždy zaostáva za spoločenskou realitou, ale v tejto oblasti sa spoločenská realita pod vplyvom technológií pohla dopredu veľmi rýchlo a naopak, právna úprava ostala veľmi pozadu. Riešenia sa síce hľadajú aj na úrovni Európskej únie, ale sú to stále iba regulačné pokusy.

Sociálne médiá by mali byť viac regulované na národnej, európskej, ale aj globálnej úrovni – a mali by byť zodpovedné za obsah, ktorý zverejňujú. Dnes môže byť takmer každý „kvázi vysielateľom“. Štandardní vysielatelia, ako sú napríklad televízie, sú prísne regulovaní a licencovaní, nehovoriac o zodpovednosti, vďaka ktorej môžu veľa stratiť. Finančne, aj reputačne. Pri „kvázi vysielateľoch“ toto úplne chýba, aj keď už dokážu mať porovnateľný vplyv.

To, čo je nelegálne v offline priestore musí byť nezákonné aj on-line. Viac však potrebujeme urobiť aj na globálnej úrovni. Biznismodel sociálnych platforiem stojí na využívaní tých najnižších ľudských emócií a pudov. Sociálne platformy nie sú len prevádzkovateľmi povestných informačných potrubí – ich zisk je priamo úmerný tomu, koľko nenávisti, agresie, klamstiev a dezinformácií cez tieto potrubia pretečie. Musia preto niesť primeranú zodpovednosť za obsah, ktorý je na nich publikovaný.

Aj on-line sloboda sa musí končiť tam, kde sa začínajú práva iných ľudí. Samotná regulácia však nebude stačiť. Nesmieme spočinúť len pri riešení príznakov, ale musíme sa zaoberať ich základnými príčinami.

Demokracia potrebuje demokratov

Demokracia si vyžaduje demokratických občanov. Musí sa opierať o naše vedomie a presvedčenie, že demokracia nie je jednorazovým úspechom, ale neustálym procesom sebazlepšovania. Že nemôže byť uplatňovaná len pri voľbách, ale musíme ju praktizovať v našom každodennom živote, v komunitách, školách, cirkvách alebo na pracoviskách. Demokracia bude kvitnúť tam, kde má spoločnosť veľké očakávania nielen od svojich vodcov, ale aj od jednotlivcov, od jej členov. Tam, kde sa kritické myslenie, empatia a úcta voči každej ľudskej bytosti pestujú už v ranom veku.

A tiež tam, kde existuje vôľa k porozumeniu, snaha budovať na spoločnom hodnotovom základe vždy, keď je to možné – aj pri rozdielnosti názorov. Vyžaduje si to samozrejme slušnosť, úctu k pravde a vzájomný rešpekt, ktorý je potrebný pre výkon každého poslania, ktorým vstupujeme do verejného priestoru.

Toto je ešte dôležitejšie dnes, keď podľa mnohých vedcov technologický pokrok postupuje rýchlejšie ako evolúcia ľudskej mysle a emocionálnych reakcií. Musíme sa uistiť, že ľudia sa nepozabudnú v tomto novom svete a že sa demokracia nestane obeťou tohto závratne rýchleho vývoja. To je naša spoločná úloha.

Nedovoľme, aby demokracia zahynula na naivitu demokratov. Na naivnú vieru v to, že demokratické práva a slobody budú iba využívané a nie zneužívané. Nezabúdajme, že každé právo je zároveň vyjadrením zodpovednosti a naopak. Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije. Preto je práve jej ochrana hlavnou úlohou našej generácie politických lídrov.

Eseje, rozhovory a reportáže na téma svobody slova i zajímavosti ze světa médií čtěte v novém magazínu CNN Prima NEWS, který je právě v prodeji.

Tagy: